Povodne predstavujú na Slovensku jedno z najvýznamnejších prírodných rizík, ktoré spôsobuje ročne škody na majetku a infraštruktúre vo výške desiatok až stoviek miliónov eur. Jednou z foriem povodňového rizika sú záplavy spôsobené vyliatím vody z korýt riek zapríčinené prevažne dlhodobými dažďami.

Albert hodnotí ohrozenie povodňami na štyroch úrovniach:

• Územie s potenciálnym rizikom zaplavenia
• Mierne riziko zaplavenia
• Stredné riziko zaplavenia
• Vysoké riziko zaplavenia

Podkladové údaje: podkladové údaje máp povodňového ohrozenia - Slovenský vodohospodársky podnik š.p. (SVP) , podklady DMR - Geodetický a kartografický ústav Bratislava (GKÚ), súčasná krajinná štruktúra - ESPRIT spol. s r.o., vlastné spracovanie a interpretácia - ESPRIT spol. s r.o.

Hrozba vzniku sústredeného odtoku vzniká najmä počas výdatných zrážkových udalostí alebo pri jarnom topení snehu. Voda, která nie je zachytená vegetačným krytom a ani nevsiakne do pôdy sa po vyplnení terénnych nerovností dáva do pohybu po svahu dole. Tento odtok sa akumuluje a dochádza k sústredenému odtoku. K jeho urýchlenému vzniku prispievajú ryhy vytvorené pri obhospodarovaní pozemkov (presun mechanizácie, lesné a poľné cesty, odvodňovacie priekopy). Rýchlosť závisí od sklonu toku a drsnosti povrchu. Tento sústredený odtok má veľkú vymielaciu a unášaciu schopnosť, takže spôsobuje eróziu koryta i pôdneho krytu v jeho tesnej blízkosti. Dochádza tak k poškodzovaniu samotných pozemkov a okolitých objektov. Plaveniny a splaveniny sú transportované do vodných tokov, kde spôsobujú ďalšie komplikácie a škody.

Albert hodnotí riziko sústredeného odtoku na dvoch úrovniach:

• Územie bez rizika vzniku sústredeného odtoku
• Územie s rizikom vzniku sústredeného odtoku

Podkladové údaje: vlastné spracovanie a interpretácia ESPRIT spol. s r.o.

Lavíny predstavujú prírodný jav, ktorý je špecifický pre horské a vysokohorské oblasti, kde každoročne zapríčiňujú zranenia a úmrtia. Môžu ale spôsobiť aj významné škody na obytných zariadeniach, dopravnej infraštruktúre a lesných porastoch.

Medzi hlavné faktory ovplyvňujúce vznik lavín patrí sklon a orientácia svahu, tvar reliéfu, ako aj okolitá krajinná štruktúra. Významný podiel na vzniku lavín majú aj meteorologické faktory, akými sú výška nového snehu, vietor, teplota vzduchu, dážď a slnečné žiarenie.

Najčastejšie miesta výskytu lavín na území Slovenska sú Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Malá Fatra a Veľká Fatra. V týchto oblastiach sleduje lavínovú situáciu Stredisko lavínovej prevencie v Jasnej pod Chopkom, ktoré zároveň vyhlasuje lavínové nebezpečenstvo.

Albert hodnotí ohrozenie zasiahnutím lavínou na troch úrovniach:

• Nízke ohrozenie zasiahnutím lavínou
• Stredné ohrozenie zasiahnutím lavínou
• Vysoké ohrozenie zasiahnutím lavínou

So zvyšujúcim sa ohrozením narastá na danom pozemku riziko vzniku zóny odtrhu, transportu alebo akumulácie lavín.

Podkladové údaje: podklady DMR - Geodetický a kartografický ústav Bratislava (GKÚ), Klimatický atlas Slovenska, súčasná krajinná štruktúra - ESPRIT spol. s r.o., vlastné spracovanie a interpretácia ESPRIT spol. s r.o.

Nebezpečné atmosferické javy, akými sú silný a búrlivý vietor, predstavujú spolu s povodňami najväčší zdroj škôd v podmienkach strednej Európy. Tieto spôsobujú významné škody nielen na infraštruktúre, ale aj ľudských životoch. V podmienkach Slovenska sú zároveň evidované aj škody na lesných porastoch prevažne v Nízkych a Vysokých Tatrách. Zvýšená veternosť v denných hodinách taktiež znižuje teplotu vzduchu a zvyšuje výpar.

Na vybraných meteorologických staniciach sa pozorujú atmosferické javy, ktorých výskyt je lokálny a ich časový priebeh je ovplyvnený miestnymi pomermi, orografiou a taktiež aktuálnou poveternostnou situáciou. Medzi takéto javy patria práve silný a búrlivý vietor, ktoré majú zvyčajne len lokálnu platnosť a ich priebeh je ťažko vyjadriť izočiarami.

Najviac dní so silným a búrlivým vetrom zaznamenávajú meteorologické stanice v horských polohách. V týchto polohách sa môže objavovať aj víchrica (aspoň 20,8 m/s), ktorá spôsobuje významné škody na obytných zariadeniach, ľudskom zdraví a životoch. Vo vysokých polohách vykazuje výskyt silného aj búrlivého vetra jednoduchý ročný chod s maximom v decembri resp. v januári a minimom v auguste. V nižších polohách sa ročný chod nedá identifikovať, resp. je nevýrazný.

Albert hodnotí zvýšenú veternosť územia na troch úrovniach:

• Mierne riziko zvýšenej veternosti územia
• Stredné riziko zvýšenej veternosti územia
• Vysoké riziko zvýšenej veternosti územia

Podkladové údaje: podklady - Klimatický atlas Slovenska, Atlas krajiny SR, The Global Wind Atlas, vlastné spracovanie a interpretácia ESPRIT spol. s r.o.

Vodná erózia je odnos pôdnej hmoty po stráňach stekajúcou vodou (ronom), pochádzajúcou z extrémnych zrážok a náhleho topenia snehu, jej premiestňovanie a ukladanie na inom mieste. Plošná erózia postihuje prakticky všetky polia v sklonitých partiách terénu, vyskytuje sa teda na pravidelne kultivovaných svahoch. V prípade zrážkových udalostí predstavuje spoločné pôsobenie dažďových kvapiek a ronu, v prípade topenia snehu výlučne ronu. Plošná erózia vyvolaná intenzívnymi zrážkami je sumou efektu erózie dažďových kvapiek, plošného splachu, stružkovej a medzistružkovej erózie.

Albert hodnotí riziko vodnej erózie na troch úrovniach:

• Mierne erózne ohrozenie
• Stredné erózne ohrozenie
• Vysoké erózne ohrozenie

Podkladové údaje: podklady Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra (GÚDŠ), podklady DMR - Geodetický a kartografický ústav Bratislava (GKÚ), súčasná krajinná štruktúra - ESPRIT spol. s r.o., vlastné spracovanie a interpretácia ESPRIT spol. s r.o.

Veterná erózia je degradačným procesom, ktorý spôsobuje škody nielen na poľnohospodárskej pôde a výrobe, odnosom ornice, hnojív, osív a ničením poľnohospodárskych plodín, ale aj zanášaním komunikácií, vodných tokov, vytváraním návejov a znečisťovaním ovzdušia. Veterná erózia pôsobí rozrušovaním pôdneho povrchu mechanickou silou vetra (abrázia), odnášaním rozrušovaných častíc vetrom (deflácia) a ukladaním týchto častíc na inom mieste (akumulácia).

Podľa STN 75 4501 (2000) je poľnohospodárska pôda veternou eróziou ohrozená vtedy, keď jej povrch je bez vegetačného krytu a keď sa v záujmovom území vyskytujú erózne účinné vetry.

Albert hodnotí riziko veternej erózie na troch úrovniach:

• Mierne erózne ohrozenie
• Stredné erózne ohrozenie
• Vysoké erózne ohrozenie

Podkladové údaje: podklady Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy (VÚPOP), podklady Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra (GÚDŠ), podklady DMR - Geodetický a kartografický ústav Bratislava (GKÚ), súčasná krajinná štruktúra - ESPRIT spol. s r.o., vlastné spracovanie a interpretácia ESPRIT spol. s r.o.

Výmoľová erózia (niekedy označovaná ako stržová) vzniká pri koncentrácii zrážkových vôd do lineárneho odtoku, čím sa zväčšuje ich erózna schopnosť. Hĺbka výmoľov sa pohybuje od 1 do 30 m a dĺžka môže dosiahnuť aj niekoľko 100 m.

Albert hodnotí riziko výmoľovej erózie na troch úrovniach:

• Potenciálne ohrozenie výmoľovou eróziou
• Zvýšená miera ohrozenia výmoľovou eróziou
• Vysoká miera ohrozenia výmoľovou eróziou

Podkladové údaje: podklady Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra (GÚDŠ), podklady DMR - Geodetický a kartografický ústav Bratislava (GKÚ), súčasná krajinná štruktúra - ESPRIT spol. s r.o., vlastné spracovanie a interpretácia ESPRIT spol. s r.o.

Zamokrenie limituje intenzitu hospodárenia v krajine. Význam má najmä v poľnohospodárstve, stavebníctve, ochrane životného prostredia a pri plánovaní. Zamokrenie sa najčastejšie vyskytuje v dnách dolín, bezodtokových preliačinách, úpätných polohách, predbariérnych antropogénnych oblastiach (násypy). Od stupňa hrozby zamokrenia závisia hydromelioračné opatrenia, vykonávanie agrotechnických úkonov, výber osevných postupov a pestovaných plodín, lokalizácia budov, zamokrené územia môžu predstavovať semenisko choroboplodných zárodkov, komárov, ale aj výskyt ohrozených druhov rastlín a živočíchov.

Albert hodnotí riziko zamorením na dvoch úrovniach:

• Stredná miera ohrozenia zamokrením
• Vysoká miera ohrozenia zamokrením

Podkladové údaje: podklady Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra (GÚDŠ), podklady DMR - Geodetický a kartografický ústav Bratislava (GKÚ), program Copernicus, súčasná krajinná štruktúra - ESPRIT spol. s r.o., vlastné spracovanie a interpretácia ESPRIT spol. s r.o.

Hrozba výskytu sucha sa môže odraziť na mnohých aspektoch života ľudí. Menšie množstvo zrážok a zvýšená teplota ovzdušia môžu spôsobiť problémy s neúrodou v poľnohospodárstve alebo zníženie hladiny vodných tokov vo vodnom hospodárstve. Sucho tiež negatívne vplýva na kvalitu života organizmov, napr. vysúšaním mokradí, stratou biodiverzity a predstavuje aj socioekonomické hrozby ako napr. nedostatok pitnej vody alebo zníženie rastu hospodárstva a pod.

Albert hodnotí zvýšenú hrozbu výskytu sucha na troch úrovniach:

• Mierne riziko zvýšenej hrozby výskytu sucha
• Stredné riziko zvýšenej hrozby výskytu sucha
• Vysoké riziko zvýšenej hrozby výskytu sucha

Podkladové údaje: podklady Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra (GÚDŠ), podklady Klimatického atlasu Slovenska, Atlas krajiny SR, vlastné spracovanie a interpretácia ESPRIT spol. s r.o.

Svahové deformácie bez adekvátnych opatrení znamenajú hrozbu a opakovane spôsobujú škody na pozemných, líniových a iných stavbách, podzemných a nadzemných inžinierskych sieťach, ako aj poľnohospodárskych a lesných pôdach.

Patria k plošne najrozšírenejším a z celospoločenského hľadiska najobávanejším geodynamickým javom. Celospoločenská dôležitosť vybraných reprezentatívnych lokalít rozhoduje o počte aplikovaných metód monitorovania, ako aj o frekvencii realizovaných meraní. Základný súbor metód pre pozorovanie pohybov typu zosúvania tvoria predovšetkým geodetické a inklinometrické merania. Zmeny napätostného stavu horninového prostredia sa monitorujú opakovanými meraniami poľa pulzných elektromagnetických emisií a meraniami povrchovej reziduálnej napätosti. Stav najvýznamnejšieho zosuvotvorného faktora - podzemnej vody sa zisťuje režimovými pozorovaniami zmien hladiny podzemnej vody a výdatnosti odvodňovacích zariadení.

Albert hodnotí zvýšenú hrozbu svahových deformácií na troch úrovniach:

• Mierne riziko svahových deformácií
• Stredné riziko svahových deformácií
• Vysoké riziko svahových deformácií

Podkladové údaje: podklady Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra (GÚDŠ), Atlas krajiny SR, vlastné spracovanie a interpretácia ESPRIT spol. s r.o.

Negatívne krasové javy, akými sú napr. rútenia, záplavy alebo prepadávania stropov jaskýň vyplývajú z extrémne zriedkavých neobvykle silných geomorfologických procesov v krasovom prostredí. Krasový geosystém nie je stabilný a je v súčasnej dobe pod vyplvom antropogénnych aktivít v krajine, napriek umiestneniu ľudských aktivít na úpätí krasových svahov. Už i samotný značne členitý reliéf neumožňuje plné rozvinutie rozľahlých ľudských obydlí. Tieto oblasti však pútajú pozornosť najmä rastúcim vplyvom cestovného ruchu.

Ojedinele sa môžu vyskytnúť rútenia povrchu, prepadávanie stropov jaskýň, prípadne záplavy, spôsobené prívalovými dažďami. Hustá sieť puklín drobnej tektoniky urýchľuje infiltráciu zrážkovej vody do podzemia, ale v Západných Karpatoch sú tieto javy ojedinelé, takmer vylúčené.

Albert hodnotí riziko negatívnych krasových javov na troch úrovniach:

• Mierne riziko negatívnych krasových javov
• Stredné riziko negatívnych krasových javov
• Vysoké riziko negatívnych krasových javov

Podkladové údaje: podklady Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra (GÚDŠ), podklady DMR - Geodetický a kartografický ústav Bratislava (GKÚ), súčasná krajinná štruktúra - ESPRIT spol. s r.o., vlastné spracovanie a interpretácia ESPRIT spol. s r.o.

Spraše sú pórovité zeminy s nestálou väzbou medzi zrnkami. Dokážu náhle zmenšiť svoj objem vplyvom prevlhčenia a nastáva kolaps ich štruktúry a môže dôjsť k porušeniu vodovodných alebo kanalizačných sietí.

Objemová nestabilita sa prejavuje buď znížením objemu zeminy, označovaným ako presadanie, alebo zväčšením objemu, označovaným ako napúčanie. K objemovo nestálym zeminám na Slovensku patria presadavé zeminy (kvartérne eolické sedimenty), napúčavé íly (neogénne alebo kvartérne íly) a silno prekonsolidované ílovité zeminy charakteru ílových bridlíc, ílovcov a pod.

Pri registrovaní porušených objektov na území Východoslovenskej nížiny sa zistilo, že poruchy na objektoch nie sú zapríčinené len presadavosťou základových pôd, ale aj ich napúčaním a zmrašťovaním.

Albert hodnotí riziko presadania spraší na troch úrovniach:

• Mierne riziko presadania spraší
• Stredné riziko presadania spraší
• Vysoké riziko presadania spraší

Podkladové údaje: podklady Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra (GÚDŠ), podklady DMR - Geodetický a kartografický ústav Bratislava (GKÚ), súčasná krajinná štruktúra - ESPRIT spol. s r.o., vlastné spracovanie a interpretácia ESPRIT spol. s r.o.

Seizmické riziko je definované ako pravdepodobnosť vzniku škody alebo straty na ľudských životoch na záujmovom mieste v dôsledku seizmického ohrozenia, pričom seizmické ohrozenie predstavuje pravdepodobnosť vzniku zemetrasenia o danej magnitúde (intenzite) za dané obdobie. Slovensko nepatrí k seizmicky aktívnym krajinám. Veľkosť seizmického ohrozenia je v rámci jeho územia rôzna, existujú teda aj lokality, kde je seizmické ohrozenie relatívne vyššie a môže potenciálne predstavovať hrozbu pre človeka a jeho aktivity. Hodnotené seizmické ohrozenie vyjadruje intenzitu zemetrasenia pri 90% pravdepodobnosti jeho vzniku počas obdobia 50 rokov.

Albert hodnotí riziko seizmických javov na troch úrovniach:

• Mierne riziko seizmických javov
• Stredné riziko seizmických javov
• Vysoké riziko seizmických javov

Podkladové údaje: Atlas krajiny SR, podklady DMR - Geodetický a kartografický ústav Bratislava (GKÚ), súčasná krajinná štruktúra - ESPRIT spol. s r.o., vlastné spracovanie a interpretácia ESPRIT spol. s r.o.

Radónové riziko označuje pravdepodobnosť výskytu zvýšenej alebo vysokej úrovne objemovej aktivity radónu v podložných pôdach. Zároveň vyjadruje aj mieru nebezpečenstva unikania radónu z hornín podložia a jeho kumulovania v budovách. Závisí tiež od štruktúrno-mechanických vlastností základových pôd (najmä pórovitosť zemín, rozpukanosť hornín) a fyzikálnych podmienok prostredia (tlak, teplota).

Albert hodnotí riziko negatívnej aktivity radónu na troch úrovniach:

• Nízke radónové riziko
• Stredné radónové riziko
• Vysoké radónové riziko

Podkladové údaje: podklady Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra (GÚDŠ), Atlas krajiny SR, podklady DMR - Geodetický a kartografický ústav Bratislava (GKÚ), súčasná krajinná štruktúra - ESPRIT spol. s r.o., vlastné spracovanie a interpretácia ESPRIT spol. s r.o.

Environmentálna záťaž je znečistenie územia spôsobené činnosťou človeka, ktoré predstavuje závažné riziko pre ľudské zdravie, alebo horninové prostredie, podzemnú vodu a pôdu, s výnimkou environmentálnej škody (zákon č. 384/2009 Z. z.)

Na základe predbežných štúdií a odhadov sa na Slovensku nachádza okolo 30 000 potenciálnych zdrojov znečistenia. Systematickou inventarizáciou environmentálnych záťaží bolo zistené, že 1845 lokalít predstavuje závažné nebezpečenstvo pre zdravie človeka a životné prostredie. Ide najmä o areály priemyselných podnikov, kde dochádzalo k dlhodobým skrytým a nekontrolovaným únikom nebezpečných látok do jednotlivých zložiek životného prostredia, veľkokapacitné poľnohospodárske podniky, železničné depá, nekontrolované skládky nebezpečných odpadov, nezabezpečené sklady pesticídov, pohonných hmôt a iných nebezpečných látok, znečistenie spôsobené ozbrojenými silami, ťažbou nerastov a inými činnosťami, počas ktorých sa dlhoročne a nekontrolovane nakladalo s nebezpečnými látkami.

Albert hodnotí riziko environmentálnych záťaží na troch úrovniach:

• Mierne riziko environmentálnych záťaží
• Stredné riziko environmentálnych záťaží
• Vysoké riziko environmentálnych záťaží

Podkladové údaje: podklady Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra (GÚDŠ), podklady DMR - Geodetický a kartografický ústav Bratislava (GKÚ), súčasná krajinná štruktúra - ESPRIT spol. s r.o., vlastné spracovanie a interpretácia ESPRIT spol. s r.o.

Priemysel, ako odvetvie hospodárstva, často pracuje s nebezpečnými materiálmi (karcinogénne, mutagénne látky, prípadne ľahko horľavé a výbušné hmoty...) rôzneho vplyvu na životné prostredie, prípadne sa pracuje v nebezpečných oblastiach, kde hrozia závaly a nie zriedka i straty na ľudských životoch. Havárie infraštruktúry často súvisia s nepozornosťou, inžinierskymi chybami alebo s nedostatočným monitoringom, prípadne aj s extrémnym počasím. Havárie priemyselných objektov a infraštruktúry majú vplyv na znečistenie ovzdušia, vody, pôdy a často i kvalitu života organizmov a ľudí žijúcich v ich blízkosti.

Albert hodnotí riziko havárií priemyselných objektov a infraštruktúry na štyroch úrovniach:

• Územie bez rizika havárií priemyselných objektov
• Mierne riziko havárií priemyselných objektov
• Stredné riziko havárií priemyselných objektov
• Vysoké riziko havárií priemyselných objektov

Podkladové údaje: Informačný systém prevencie závažných priemyselných havárií (SAŽP), podklady Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra (GÚDŠ), podklady DMR - Geodetický a kartografický ústav Bratislava (GKÚ), súčasná krajinná štruktúra - ESPRIT spol. s r.o., vlastné spracovanie a interpretácia ESPRIT spol. s r.o.

Znečistenie ovzdušia je vyjadrené nameraným množstvom častíc monitorovaných látok v ovzduší v sledovanej lokalite. Monitorované látky – oxid siričitý SO₂, oxidy dusíka NO₂ a NO, častice PM10, častice PM2,5, oxid uhoľnatý CO, benzén, ťažké kovy (Pb, As, Cd, Ni), polyaromatické uhľovodíky (benzo(a)pyrén), VOC.

Albert hodnotí riziko znečistenia ovzdušia na troch úrovniach:

• Nízke riziko znečistenia ovzdušia
• Stredné riziko znečistenia ovzdušia
• Vysoké riziko znečistenia ovzdušia

Podkladové údaje: podklady Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), Atlas krajiny SR, súčasná krajinná štruktúra - ESPRIT spol. s r.o., vlastné spracovanie a interpretácia ESPRIT spol. s r.o.

Obsah rizikových stopových prvkov v pôdach s vysokým stupňom biotoxicity pre teplokrvné živočíchy a človeka. V monitoringu pôd SR sa sledujú obsahy prvkov Cd, Pb, Cr, Zn, Hg, Ni, Co, Se, As a to ich celkový obsah, obsah v 2M HNO₃, v prípade As v 2M HCl a experimentálne aj mobilné a mobilizovateľné formy týchto prvkov. V prípade F sa sleduje len jeho vodorozpustná forma.

Albert hodnotí riziko znečistenia pôdy na troch úrovniach:

• Nízke riziko znečistenia pôdy
• Stredné riziko znečistenia pôdy
• Vysoké riziko znečistenia pôdy

Podkladové údaje: podklady Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy (VÚPOP), Atlas krajiny SR, súčasná krajinná štruktúra - ESPRIT spol. s r.o., vlastné spracovanie a interpretácia ESPRIT spol. s r.o.

Pre územnú ochranu ustanovuje zákon o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z. z. päť stupňov ochrany. Rozsah obmedzení sa so zvyšujúcim stupňom zväčšuje. Na území, kde sa prekrývajú viaceré chránené územia s rôznymi stupňami ochrany vždy platí najvyšší z nich. Na území Slovenskej republiky platí prvý stupeň ochrany, ak tento zákon alebo všeobecne záväzný právny predpis vydaný na jeho základe neustanovuje inak. Pod národnú sústavu chránených území radíme veľkoplošné a maloplošné chránené územia, chránené stromy a ich ochranné pásma.

Národný park

Národný park (NP) je rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 10 000 ha, prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti.

Chránená krajinná oblasť

Chránená krajinná oblasť (CHKO) je rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha, s rozptýlenými ekosystémami, významnými pre zachovanie biologickej rozmanitosti a ekologickej stability, s charakteristickým vzhľadom krajiny alebo so špecifickými formami historického osídlenia.

Ochranné pásmo chráneného územia

Ak to vyžaduje záujem ochrany národného parku, chráneného areálu, prírodnej rezervácie, národnej prírodnej rezervácie, prírodnej pamiatky alebo národnej prírodnej pamiatky možno vyhlásiť ich ochranné pásmo, a to spôsobom, akým sa podľa zákona vyhlasuje príslušné chránené územie. Na území ochranného pásma chráneného územia s tretím stupňom ochrany platí druhý stupeň ochrany, na území ochranného pásma chráneného územia so štvrtým stupňom ochrany platí tretí stupeň ochrany a na území ochranného pásma chráneného územia s piatym stupňom ochrany platí štvrtý stupeň ochrany.

Prírodná rezervácia

Prírodná rezervácia (PR) je lokalita, spravidla s výmerou do 1 000 ha, ktorá predstavuje pôvodné alebo ľudskou činnosťou málo pozmenené biotopy európskeho alebo biotopy národného významu alebo biotopy druhov európskeho alebo národného významu. Vyhlásiť ju môže vláda nariadením a na jej území platí štvrtý alebo piaty stupeň ochrany. Prírodnú rezerváciu, spravidla predstavujúcu nadregionálne biocentrum ako súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, môže vláda nariadením vyhlásiť za národnú prírodnú rezerváciu (NPR).

Ochranné pásmo prírodnej rezervácie

Ak ochranné pásmo prírodnej rezervácie alebo ochranné pásmo národnej prírodnej rezervácie nebolo osobitne vyhlásené, je ním územie do vzdialenosti 100 m smerom von od jej hranice a platí v ňom tretí stupeň ochrany.

Prírodná pamiatka

Prírodná pamiatka (PP) je bodový, líniový alebo iný maloplošný ekosystém a jeho zložky alebo prvky, spravidla s výmerou do 50 ha, ktoré majú vedecký, kultúrny, ekologický, estetický alebo krajinotvorný význam. Vyhlásiť ju môže vláda nariadením a na jej území platí štvrtý alebo piaty stupeň ochrany. Jedinečnú prírodnú pamiatku, ktorá predstavuje súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, môže vláda nariadením vyhlásiť za národnú prírodnú pamiatku (NPP).

Ochranné pásmo prírodnej pamiatky

Ak ochranné pásmo prírodnej pamiatky alebo ochranné pásmo národnej prírodnej pamiatky nebolo osobitne vyhlásené, je ním územie do vzdialenosti 60 m smerom von od jej hranice a platí v ňom tretí stupeň ochrany, toto ustanovenie neplatí, ak ide o ochranné pásmo jaskyne a ochranné pásmo prírodného vodopádu.

Chránený areál

Chránený areál (CHA) je lokalita, spravidla s výmerou do 500 ha, na ktorej sú biotopy európskeho významu alebo biotopy národného významu alebo ktorá je biotopom druhu európskeho významu alebo biotopom druhu národného významu a kde priaznivý stav týchto biotopov záleží na obhospodarovaní človekom.

Ochranné pásmo chráneného areálu

Na území ochranného pásma chráneného územia s tretím stupňom ochrany platí druhý stupeň ochrany, na území ochranného pásma chráneného územia so štvrtým stupňom ochrany platí tretí stupeň ochrany a na území ochranného pásma chráneného územia s piatym stupňom ochrany platí štvrtý stupeň ochrany.

Chránený krajinný prvok

Chránený krajinný prvok je významný krajinný prvok, ktorý plní funkciu biocentra, biokoridoru alebo interakčného prvku najmä miestneho alebo regionálneho významu.

Legislatívne obmedzenia v jednotlivých stupňoch ochrany chránených území

2.stupeň ochrany

Činnosti, ktoré sú zakázané v druhom stupni ochrany sú zadefinované v zákone č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny § 13:

• Zákaz jazdiť a stáť s motorovým vozidlom, jazdiť na bicykli mimo vyznačených tratí
• Zakázaný veľkoplošný holorub
• Zakázané oplotenie pozemku za hranicami zastavaného územia
• Potrebný súhlas na povolenie umiestnenia stavieb

3.stupeň ochrany

Činnosti, ktoré sú zakázané v treťom stupni ochrany sú zadefinované v zákone č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny § 14:

• Zákaz jazdiť a stáť s motorovým vozidlom, jazdiť na bicykli mimo vyznačených tratí
• Zákaz pohybovať sa mimo vyznačeného chodníka
• Zakázaný veľkoplošný holorub
• Zakázané oplotenie pozemku za hranicami zastavaného územia
• Potrebný súhlas na povolenie umiestnenia stavieb
• Zákaz zakladania ohňa
• Zákaz táboriť, stanovať mimo označených miest
• Zákaz chytať živočíchov, zbierať rastliny

4. a 5.stupeň ochrany

Činnosti, ktoré sú zakázané v štvrtom a piatom stupni ochrany sú zadefinované v zákone č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny § 15 a § 16:

• Zákaz jazdiť a stáť s motorovým vozidlom, jazdiť na bicykli mimo vyznačených tratí
• Zákaz pohybovať sa mimo vyznačeného chodníka
• Zakázaný veľkoplošný holorub
• Zakázané oplotenie pozemku za hranicami zastavaného územia
• Súhlas na povolenie umiestnenia stavieb, v 5. stupni ochrany úplne zakázané umiestňovanie stavieb
• Zákaz zakladania ohňa
• Zákaz táboriť, stanovať mimo označených miest
• Zákaz chytať živočíchov, zbierať rastliny
• Zákaz rušiť pokoj a ticho

Podkladové údaje: Štátna ochrana prírody SR (ŠOP SR)

Natura 2000 je názov sústavy chránených území členských krajín Európskej únie a hlavným cieľom jej vytvorenia je zachovanie prírodného dedičstva, ktoré je významné nielen pre príslušný členský štát, ale najmä pre EÚ ako celok. Táto sústava chránených území má zabezpečiť ochranu najvzácnejších a najviac ohrozených druhov voľne rastúcich rastlín, voľne žijúcich živočíchov a prírodných biotopov vyskytujúcich sa na území štátov Európskej únie a prostredníctvom ochrany týchto druhov a biotopov zabezpečiť zachovanie biologickej rôznorodosti v celej Európskej únii.

Územia Natura 2000 rozdeľujeme na:

• UEV - územia európskeho významu vyhlasované na základe smernice o biotopoch
• CHVU - chránené vtáčie územie vyhlasované na základe smernice o vtákoch

Legislatívne obmedzenia

Na vykonanie činnosti, ktorou môže v území európskej sústavy chránených území dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu biotopov európskeho významu alebo biotopov druhov európskeho významu sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody.

Činnosti, ktoré sú zakázané v druhom stupni ochrany sú zadefinované v zákone č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny § 28.

Podkladové údaje: Štátna ochrana prírody SR (ŠOP SR)

Územný systém ekologickej stability (ÚSES) rieši celoplošné zabezpečenie ekologickej stability krajiny na Slovensku, prepojenie prírodných území a ochranu biotopov a reprezentatívnych druhov v ich prirodzenom prostredí. Ide o celopriestorovú štruktúru navzájom prepojených ekosystémov, ich zložiek a prvkov, ktorá zabezpečuje rozmanitosť podmienok a foriem života v krajine. Základ tohto systému predstavujú biocentrá, biokoridory a interakčné prvky nadregionálneho, regionálneho alebo miestneho významu. ÚSES rozlišujeme na miestny územný systém ekologickej stability (MÚSES), regionálny (RÚSES) alebo nadregionálny (GNÚSES).

ÚSES je tvorený nasledujúcimi prvkami:

• Biocentrum - ekosystém alebo skupina ekosystémov, ktorá vytvára trvalé podmienky na rozmnožovanie, úkryt a výživu živých organizmov a na zachovanie a prirodzený vývoj ich spoločenstiev.
• Biokoridor - priestorovo prepojený súbor ekosystémov, ktorý spája biocentrá a umožňuje migráciu a výmenu genetických informácií živých organizmov a ich spoločenstiev, na ktorý priestorovo nadväzujú interakčné prvky.
• Interakčný prvok - je taký prvok, ktorý nemusí nadväzovať na biocentrá a biokoridory a tvoriť s nimi funkčnú sieť. Je to skladobný prvok ÚSES. Pôsobí iba ako relatívne stabilná časť krajiny s pozitívnym vplyvom na svoje okolie. Za interakčný prvok ÚSES môžeme považovať napr. sprievodnú zeleň pozdĺž komunikácie, ak nespája žiadne biocentrá.

Legislatívne obmedzenia

Návrh obmedzení alebo opatrení daného prvku na pozemku vyplýva z aktuálne platnej dokumentácie RÚSES/ MÚSES daného okresu/obce, v ktorom sa parcela nachádza.

Základné pojmy ohľadne ÚSES ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody sú zadefinované v zákone č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny § 2.

Podkladové údaje: Slovenská agentúra životného prodtredia SR (SAŽP)

Poľnohospodárske pôdy sú podľa príslušnosti do bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek (BPEJ) zaradené do 9 skupín kvality pôdy. Najkvalitnejšie patria do 1. skupiny a najmenej kvalitné do 9. skupiny. Ochrana poľnohospodárskej pôdy pri nepoľnohospodárskom využití je zabezpečená ochranou najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území podľa kódu bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek.

Legislatívne obmedzenia

Poľnohospodársku pôdu možno použiť na stavebné účely a iné nepoľnohospodárske účely len v nevyhnutných prípadoch a v odôvodnenom rozsahu. Podkladom na vyznačenie zmeny poľnohospodárskeho druhu pozemku v katastri je právoplatné rozhodnutie, záväzné stanovisko alebo stanovisko orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy a geometrický plán, ak je predmetom zmeny časť pozemku evidovaná v katastri. Rozhodnutie o odňatí vydáva miestne príslušný Okresný úrad, Poľnohospodársky a lesný odbor.

Podkladové údaje: Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy SR (VÚPOP)

Chránené ložiskové územie zahŕňa územie, na ktorom by stavby a zariadenia, ktoré nesúvisia s dobývaním výhradného ložiska, mohli znemožniť alebo sťažiť dobývanie výhradného ložiska.

Legislatívne obmedzenia

Činnosti, ktoré sú obmedzené na území chráneného ložiskového územia sú definované v zákone č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) § 18:

• Zákaz zriaďovania stavieb a zariadení, ktoré nesúvisia s dobývaním výhradného ložiska

Podkladové údaje: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra (GÚDŠ)

Chránená vodohospodárska oblasť je vymedzené významné územie prirodzenej akumulácie povrchových vôd a podzemných vôd, na ktorom sa prirodzeným spôsobom tvoria a obnovujú zásoby povrchových vôd a podzemných vôd.

Legislatívne obmedzenia

Činnosti, ktoré sú obmedzené na území chránenej vodohospodárskej oblasti sú zadefinované v zákone č. 305/2018 Z. z. o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd § 3:

• Zákaz stavania alebo rozširovania nových priemyselných zdrojov alebo už existujúcich
• Zákaz stavania alebo rozširovania spracovateľských zariadení na uhynuté zvieratá a bitúnky
• Zákaz stavania veľkokapacitných fariem, hromadnej rekreácie, individuálnej rekreácie
• Zákaz leteckej aplikácie hnojív, ťažiť rašelinu, ukladať rádioaktívny odpad, budovať skládky a iné

Podkladové údaje: Vodný plán 2015

Ochranné pásmo vodárenského zdroja I. stupňa sa určuje pre všetky vodárenské zdroje podzemných vôd a všetky vodárenské zdroje povrchových vôd. Ochranné pásmo II. stupňa a ochranné pásmo III. stupňa pre podzemné vody a pre povrchové vody sa určujú, ak v území tvorby a obehu vody nie je zabezpečená dostatočná ochrana iným druhom ochrany vôd alebo ak je ochrana vodárenského zdroja ochranným pásmom I. stupňa nedostačujúca. Ochranné pásmo sa určuje na ochranu využiteľného množstva, kvality a zdravotnej bezchybnosti vodárenského zdroja vo vzťahu k prírodným pomerom a vo vzťahu k vplyvom ľudskej činnosti a na základe dokumentácie potrebnej k žiadosti na určenie ochranného pásma.

Legislatívne obmedzenia

Činnosti, ktoré sú obmedzené v ochrannom pásme vodného zdroja sú zadefinované vo vyhláške č. 29/2005 Z. z. § 1, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o určovaní ochranných pásiem vodárenských zdrojov, o opatreniach na ochranu vôd a o technických úpravách v ochranných pásmach vodárenských zdrojov :

• Zakázané sú činnosti, ktoré poškodzujú alebo ohrozujú množstvo a kvalitu alebo zdravotnú bezchybnosť vody vodárenského zdroja

Podkladové údaje: Vodný plán 2015

Územie, z ktorého celý povrchový odtok prirodzene vteká do vodného toku k profilu vymedzujúcemu koniec vodárenského vodného toku, ako aj územie, z ktorého sa povrchové vody do povodia vodárenského vodného toku umele prevádzajú. Ak sa ochranné pásmo II. stupňa vodárenských zdrojov povrchových vôd určí plošným spôsobom, jeho plocha predstavuje časť plochy povodia tokov alebo plochu celého povodia tokov. Ak je určené celé povodie ako plošné ochranné pásmo II. stupňa, upúšťa sa od určenia ochranného pásma III. stupňa. Zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov definuje vyhláška č. 211/2005 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov.

Legislatívne obmedzenia

Činnosti, ktoré sú obmedzené na území povodia vodárenského toku sú zadefinované v zákone č. 364/2004 Z. z. (vodný zákon):

• Zakázané činnosti, ktoré poškodzujú alebo ohrozujú množstvo a kvalitu alebo zdravotnú bezchybnosť vody vodárenského toku

Podkladové údaje: Vodný plán 2015

Ochrana pamiatok a kultúrneho dedičstva zahrňuje územia na ktorých je vyhlásená pamiatková rezervácia alebo pamiatková zóna.

Pamiatková rezervácia je územie s uceleným historickým sídelným usporiadaním a s veľkou koncentráciou nehnuteľných kultúrnych pamiatok alebo územie so skupinami významných archeologických nálezov a archeologických nálezísk, ktoré možno topograficky vymedziť.

Pamiatková zóna je územie s historickým sídelným usporiadaním, územie kultúrnej krajiny s pamiatkovými hodnotami alebo územie s archeologickými nálezmi a archeologickými náleziskami, ktoré možno topograficky vymedziť.

Legislatívne obmedzenia

Činnosti, ktoré sú obmedzené na území ochrany pamiatkového fondu sú definované v zákone č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu § 27 - § 31 (štvrtá časť zákona):

• Každý je povinný správať sa tak, aby svojím konaním neohrozil základnú ochranu kultúrnych pamiatok
• Zákaz umiestňovať reklamné a informačné zariadenia na nehnuteľnej kultúrnej pamiatke alebo pamiatkovom území

Podkladové údaje: Štátna ochrana prírody SR (ŠOP SR)

Ochranné pásma (OP) cestných komunikácií slúžia na ochranu ciest a prevádzky na nich. Tomuto cieľu sa musí prispôsobiť aj využitie parciel ležiacich v nich. Hranica cestných ochranných pásiem je určená zvislými plochami, ktoré sú vedené po oboch stranách komunikácie vo veľkosti od 15 do 100 m. Tieto pásma predstavujú zóny negatívneho vplyvu cestnej dopravy na okolie. K najvýznamnejším negatívnym vplyvom vyplývajúcim z rozvoja dopravy patrí hlučnosť, produkcia dopravných exhalácií, prašnosť, bariérny efekt voči migrácii bioty, svetelné efekty a pod.

Legislatívne obmedzenia

Činnosti, ktoré sú obmedzené na území ochraných pásiem cestných komunikácií sú definované v zákone č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) § 11.

Podkladové údaje: Regionálny územný systém ekologickej stability, vlastné spracovanie a interpretácia - ESPRIT spol. s r.o.

Ochranné pásma (OP) železníc sú tvorené pásmi po oboch stranách železničnej trate vo veľkostiach od 30 do 60 m. Režim hospodárenia v týchto ochranných pásmach musí byť v súlade s ochranou trate a nesmie ohrozovať a obmedzovať prevádzku tohto objektu. Ochranné pásma železníc predstavujú zóny negatívnych vplyvov vyplývajúcich z rozvoja železničnej dopravy, a to najmä hlučnosť, produkcia emisií, prašnosť a pod. Iné dráhy zahŕňajú napr. električkové, či iné špeciálne koľajové dráhy, trolejbusové dráhy a lanové dráhy.

Legislatívne obmedzenia

Činnosti, ktoré sú obmedzené na území ochraných pásiem železníc a iných dráh sú definované v zákone č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 5.

Podkladové údaje: Regionálny územný systém ekologickej stability, vlastné spracovanie a interpretácia - ESPRIT spol. s r.o.

Ochranné pásma (OP) letísk zabezpečujú bezpečnosť leteckej prevádzky na letiskách a spoľahlivú účinnosť leteckých pozemných zariadení, ako aj vytvorenie podmienok na ich ďalší rozvoj. Ochranné pásma na návrh prevádzkovateľa letiska alebo leteckého pozemného zariadenia určuje rozhodnutím Dopravný úrad na základe záväzného stanoviska stavebného úradu. Určenie ochranných pásem je podmienkou na vydanie povolenia na prevádzku verejného letiska alebo leteckého pozemného zariadenia. Dopravný úrad v rozhodnutí o určení ochranných pásem zakáže alebo obmedzí v ochranných pásmach tie aktivity, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť leteckej prevádzky.

Legislatívne obmedzenia

Obmedzenia činností a povinnosti ktoré sú platné na území ochraných pásiem letísk sú definované v § 29 zákona č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov:

• Umiestňovať stavby alebo zariadenia, vysádzať porasty alebo ich nechať rásť nad určenú mieru a vykonávať činnosti, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť leteckej prevádzky
• Vlastníci stavieb a zariadení nestavebnej povahy v ochranných pásmach sú povinní, ak to vyžaduje zaistenie bezpečnosti leteckej prevádzky, umiestniť a udržiavať na týchto objektoch letecké prekážkové značenie

Podkladové údaje: Regionálny územný systém ekologickej stability, vlastné spracovanie a interpretácia - ESPRIT spol. s r.o.

Ochranné pásma (OP) elektrických a elektronických vedení sú tvorené pásmi pozdĺž vedení v rôznych šírkach. Veľkosť pásma závisí od typu a výkonu daného objektu. U bodových prvkov sa stanovujú pásma ochrany v rozmedzí 10 - 30 m od objektu alebo oplotenia elektrickej stanice a od konštrukcie transformovne. V týchto ochranných pásmach je zakázané zriaďovať stavby a vykonávať úpravy povrchov, ktoré by narušili stabilitu územia, budovať zariadenia a vysádzať porasty, ktoré by ohrozili energetické diela a ich plynulú a bezpečnú prevádzku (Zákon č.656/2004 Z.z.o energetike a o zmene niektorých zákonov). Z ekologického hľadiska pôsobia ako bariéry voči migrácii bioty, najmä pre vzdušný pohyb. Nezanedbateľné je aj ich elektromagnetické pôsobenie na živé organizmy.

Legislatívne obmedzenia

Činnosti, ktoré sú obmedzené na území ochraných pásiem elektrických vedení sú definované v zákone č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 43.

Podkladové údaje: Regionálny územný systém ekologickej stability, vlastné spracovanie a interpretácia - ESPRIT spol. s r.o.

Ochranné pásmo pohrebísk a krematórií sa určuje vo veľkosti 50 m od hranice pohrebiska a vo veľkosti do 100 m od hranice pozemku krematória. V týchto zónach sa nesmú povoľovať a ani umiestňovať budovy okrem budov, ktoré poskytujú služby súvisiace s pohrebníctvom.

Legislatívne obmedzenia

Činnosti, ktoré sú obmedzené na území ochraných pásiem pohrebísk a krematórií sú definované v zákone č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve § 10 a § 15.

Podkladové údaje: Regionálny územný systém ekologickej stability, súčasná krajinná štruktúra - ESPRIT spol. s r.o.

Pásmo hygienickej ochrany (PHO) pre čistiarne odpadových vôd (ČOV) sú určené danou legislatívou, t.j. stavebno–technickými normami (STN 75 6402 a STN 75 6402). Medzi ČOV a súvislou bytovou výstavbou sa PHO vymedzuje podľa zloženia odpadových vôd (OV), technológie čistenia OV, kalového hospodárstva, miery zakrytia objektov ČOV, úrovne zabezpečenia objektov ČOV dezodorizačnými technológiami, spôsobu vzniku a šírenia (úniku) aerosólov, prevládajúceho smeru vetrov, hluku vznikajúceho prevádzkou ČOV, aj vlastností ovplyvňovaného prostredia (napríklad konfigurácie terénu, druhu a rozmiestnenia zelene, účelu využitia okolitého prostredia). Vzhľadom k nedostupnosti podrobných informácií ohľadom spôsobov čistenia odpadových vôd v jednotlivých ČOV je uvádzané všeobecné ochranné pásmo do vzdialenosti 200 metrov od ČOV, čo je najvyššia hodnota, ktorú môže pásmo hygienickej ochrany v prípade ČOV dosahovať.

Legislatívne obmedzenia

Činnosti, ktoré sú obmedzené na území PHO ČOV sú definované v STN 75 6401 a STN 75 6402.

Podkladové údaje: Regionálny územný systém ekologickej stability, súčasná krajinná štruktúra - ESPRIT spol. s r.o.

Pásmo hygienickej ochrany (PHO) skládok odpadov sa rozprestiera v okolí skládok vo veľkosti 300 m. Ich cieľom je ochrana okolia pred negatívnymi vplyvmi skladovania odpadov, ako sú prašnosť, bakteriologické zdroje nákaz, zdroje emisií, pach a pod. Podobne ako u iných PHO je aj v týchto priestoroch zákaz realizácie vybraných socioekonomických aktivít. Z hľadiska zdravotno-hygienického a krajinárskeho je vhodné okolie skládky vysadiť pásom izolačnej vegetácie, zmierňujúcej negatívne pôsobenie na prostredie.

Podkladové údaje: Regionálny územný systém ekologickej stability

Pásma hygienickej ochrany (PHO) poľnohospodárskych areálov sú vyčlenené v okolí týchto objektov vo veľkosti 300 m za účelom ochrany pred nepriaznivými vplyvmi ako je hlučnosť, prašnosť, zápach a pod. Za hlavné kritéria ich vyčleňovania sa považuje druh a početnosť hospodárskych zvierat, ako i spôsob zhromažďovania, odstraňovania a využívania výkalových hmôt.

Podkladové údaje: Regionálny územný systém ekologickej stability, súčasná krajinná štruktúra - ESPRIT spol. s r.o.